ceruzkou v auguste

8. října 2017 v 15:45 | Mina W.
dnes ma stretneš na metaforickej križovatke
medzi pätinou a polovicou môjho života.

po ceste šťastia som kdesi stratila telo,
nevidím odraz v zrkadle
a aj tmavý tieň opustil papierového ducha.

a ja som si to všimla až vtedy,
keď mi modré oči podávali ruky,
keď cezo mňa prešla
a spôsobila hurikán medzi mihalnicami

niekedy nasiaknem hmlou,
obsypem sa práškovým cukrom a predstieram,
že som sladký oblak.
a na pár krokov to funguje
a sama uverím,
že som niečo viac
než len slovo napísané na papieri
ceruzkou v auguste tesne po jedenástej.
 

žiaden obrovský comeback sa nekoná

23. září 2017 v 13:24 | Mina W.
Hellou ktorýkoľvek loser, ktorý sem ešte občas páchne.

Možno, len možno, začnem niečo opäť písať. Nič nesľubujem. A ani sa nebudem ospravedlňovať za moju dlhú pauzu. Za posledného polroka som napísala menej básní než má Leo Oscarov. Nesrandujem. Je to fakt zlé.

Preto mi nemaj za zlé, ktorýkoľvek loser, že sa tu nebude hneď niečo objavovať. Ak mám byť veľmi VEĽMI pozitívna, pridám niečo poriadne (článok/báseň/whatever) tak raz do mesiaca.

Navyše som začala chodiť na výšku. A keďže som veľký bojko, revem trikrát do týždňa a panikárim nad rozvrhom, ktorý si chcem ešte dnes zmeniť, pretože v ňom mám veľké diery.

Meh.
- ja